je sedem ráno, nočný rýchlik brzdí v Michalovciach a my, dvaja nevyspatí stroskotanci, vykladáme bicykle na perón. už samotná cesta vlakom bola v našom kupé solídna komédia – jedna pani zaspala a takmer nestihla vystúpiť, jedna vystúpila v správnej stanici, ale celý čas šla nesprávnym vlakom a opitý týpek oproti zaspal, a tak išiel z Piešťan do Žiliny skratkou cez Spišskú Novú Ves. v slnečnom počasí pomaly križujeme nížiny a ospalé dediny a blížime sa k ukrajinským hraniciam. v poslednej slovenskej (alebo maďarskej?) obci Veľké Slemence dávame krátku pauzu a onedlho už za hranicou zodierame plášte na sovietskom asfalte. teda pokiaľ asfalt existuje; väčšinu cesty tvoria jamy, pomedzi ktoré v 80 km/h kľučkujú staré Lady. zažívame menší kultúrny šok, úplne sme nevedeli, do čoho ideme, ale cestu do Užhorodu si užívame. na obed dorazíme do mesta, ale máme zlý výber miesta a na oddych si vyberáme pochybné námestie, kde si miestni stokári chodia od babky na lavičke za pár korún kúpiť pohárik vodky. narýchlo pozrieme mesto a ideme ďalej, smer Mukačevo. hlavná cesta je nudná, tak to berieme po vedľajších a kocháme sa zakarpatským vidiekom; miestami to vyzerá ako majstrovstvá sveta v gýči; trpaslíci, absurdné zlaté ozdoby, šialené ornamenty na…
All posts by “admin”
Juhoslávia na bicykli IV.
celodennú cestu do Sarajeva začínam pod studeným ranným inverzným mrakom; pomaly stúpam úzkou dolinou, skalnaté hory sú krásne a cesta si cez ne musí pomôcť tunelmi. sranda je v tom, že aj 250-metrové tunely sú bez okolkov ponechané bez svetla a keď v strede 500-metrového narazím na niekoľko pokazených lámp za sebou, tak sa rozhodujem, že baníkom nebudem. ľudia sú nejakí smutnejší, južanský temperament sa pomaly stráca; sedia pri náhrobkoch pri cestách a zaseknutí niekde v Juhoslávii vedú nostalgické rozhovory a aj po 25 rokoch vidieť v ich tvárach vojnu a nechápem, že to bolo tak nedávno a tak blízko. na druhej strane sú tu ľudia zo Sarajeva – starajúci sa o svoje záhradky pri chalupe alebo grilujúci na piknikoch v strede horských pasienkov – ktorí sa posunuli ďalej a minulosť neriešia. po niekoľkohodinovom boji dorazím na olympijské mostíky; predstavujem si na nich srbské tanky počas blokády Sarajeva, ale teraz je tu reštaurácia a detské ihriská a nové vleky a trochu sa stráca ten nádych zabudnutých časov. žiaľbohu, že chvalabohu. do cieľa zostáva 30km, ale mám k dobru 800 výškových metrov, takže to ide hladko. akurát stratiť celodennú robotu za 15 minút trochu bolí. bosenské hlavné mesto ma víta dostrieľanými…
poker update: jún II.
mám za sebou ťažký mesiac, ani v druhej polovici ku mne variácia nebola dvakrát ústretová (hlavne na nl1k) a nakoniec som skončil jemne v mínuse. objem bol dobrý, dal som necelých 130 hodín; na druhej strane, hra nebola nič moc, hlavne v strede mesiaca som mal dosť autopilotné obdobie; ku koncu sa to však opäť zlepšilo a celkovo som so sebou spokojný. graf od posledného updateu so sympatickým záverom: veľa som bojoval so zlou redline; ako som postupne prechádzal rôzne filtre, objavil som dva problémy – overfoldovanie určitých river spotov (tento problém sa vracia opakovane) a zoom500. tá 500vka ma dosť prekvapuje, okrem občasných návštev HS regov tam nejaký veľký rozdiel oproti iným limitom nevidím a hrávam tam, iba ak je v poole dostatok rýb. ale idem si tam po 20k rukách na redline -14bb/100, čo je masaker; niečo na tom limite asi bude, čiže ak ho budem chcieť pravidelne hrať, budem musieť zamakať. po dlhom čase som sa vrátil k meditácii cez Headspace. dlho som meditoval sám, jednoducho sa snažil sústrediť na dych, ale mal som pocit, že je to čím ďalej, tým horšie, často som to flákal atď. vrátil som sa teda ku guided meditácii; skúšal som aj…
Juhoslávia na bicykli III.
ôsmy deň na ceste, štvrtý na pobreží Jadranu a začína ľahký stereotyp. stále tí istí turisti, rovnaké hotely, penzióny, karavany a nudná chorvátska architektúra s bielym stĺpikovitým zábradlím a random holým betónom. do toho všadeprítomné billboardy pred regionálnymi voľbami s odhodlane vyzerajúcimi politikmi vyzývajúcimi do boja za svoje mesto. neusmieva sa žiadny z nich, každý chce, aby sa ľudia prebudili a povstali, ako keby zase išli do vojny. cez Šibenik a jeho typickú absurdnú kombináciu historického centra a socialistických panélakov sa na pár hodín znova dostávam do hôr. turistický ruch vystriedajú pokojné malé dediny; z nejakého dôvodu je v každej z nich veľká škola a ja nechápem, kto tam chodí. chvíľami to vyzerá, že na jeden rodinný dom pripadá jedna škola. po zjazde k moru sa dostávam na predmestie Splitu; nemám stiahnuté mapy, nejak zablúdim, a tak do samotného mesta dorazím na pána po trojprúdovke. okrem pár vytrúbení to prežijem v pohode, ale bicykel je na tom horšie a opravujem prvý (prekvapivo aj posledný) defekt. keby som však vedel, ako ľahko sa robí defekt, keď má človek normálne plášte, asi by som si sám hádzal klince pod kolesá. mesto je fajn, na promenáde pri mori by som vedel kávičkovať celý…
poker update: jún I.
po dlhom čase prichádza ďalší poker update; makám momentálne dosť, za posledných 10 dní som dal 65 hodín a plánujem podobne pokračovať celý jún. výsledky sú chudobné, chytil ma 25 BI swing, ale je to výborné na motiváciu. niekoho motivuje skôr pozitívna variance, mne vždy viac pomáhala tá negatívna. asi to je preto, že chcem tú hru jednoducho poraziť; peniaze ma až tak nemotivujú, preto som lenivý skôr počas upswingov. inak grafy, čo postujem, majú stále nižšiu výpovednú hodnotu; už tam nie sú ruky ani z Microgamingu, keďže anonymné stoly sú netrackovateľné a na normálnych sa snažím preberať screennames po rybách (každých tisíc rúk sa dá meniť sn), a to PT4 nejak nedokáže spracovať. s prichádzajúcim letom sa traffic pomaly zhoršuje, napríklad na party je po zvýšení rakebacku fakt veľa regov a často tam robím niečo ako kolo hanby, keď otváram a zatváram jeden stôl za druhým; na každom zahrám jeden orbit, žiadnu rybu neuvidím a idem ďalej. tiež hrám kvôli downswingu menej nl1k, ale to nie je problém, lebo traffic aj tak nie je nič moc. na druhej strane na 500z býva v poslednej dobe celkom dosť rýb, akurát sa potom občas stane, že mi to vylosuje na stôl…
Juhoslávia na bicykli II.
prvú prímorskú noc trávim v kempe; nájsť vhodné miesto na stan mimo kempu je na pobreží náročné a trochu spoločnosti mi tiež nezaškodí, lebo inak je to dvojtýždňová samota. bohužiaľ, spoločnosť väčšinou znamená nemeckých dôchodcov, vekový priemer mojich susedov je snáď trojciferný a je mi definitívne jasné, že o pláži plnej pekných žien v bikinách môžem len snívať. tušil som, že v strede mája bola táto predstava dosť naivná, ale nechcel som si to pripustiť, lebo motivácia na šliapanie 150 kilometrov každý deň to bola výborná. ráno ma budia kvapky dopadajúce na strechu stanu; rýchlo kontrolujem predpoveď, vraj prehánky celý deň. veľkú hlavu si z toho nerobím, trochu vody prežijem. akonáhle však opustím kemp, spustí sa lejak a prvú rannú hodinu trávim schovaný na lavičke pred potravinami. ako neskôr zistím, je to tu chorvátska klasika – malé potraviny a pred vchodom dve lavičky s reklamou na Ožujsko. na nich pár južanských flegmatikov vedie s fľašou v ruke hlbokú filozofickú debatu a aj tak sa to vždy skončí tým, že “nema problema!” keď dážď prejde do mrholenia, vydávam sa na cestu, ale o chvíľu je všetko späť v starých koľajách a po pár kilometroch musím dať ďalšiu prestávku; tentokrát trávim hodinu na autobusovej zastávke s nejakým Ivanom Zakom a…
Juhoslávia na bicykli I.
je utorkové ráno a na poslednú chvíľu sa mi tak nejak nechce ísť; radšej by som zostal doma, dal si pracovné obdobie a usporiadal v hlave myšlienky. ale kalendár nepustí, keď nepôjdem teraz, ďalšia šanca tak skoro nebude a som si istý, že v konečnom dôsledku cesta bude stáť za to. začiatok je podľa očakávania vcelku nudný; niežeby ma Rakúsko vôbec nezaujímalo, vinárska oblasť a pod ňou Neusiedler See sú celkom fajn, ale predsalen, kvôli dokonalým rakúskym dedinkám som na ten bicykel nesadal. dávam len jednu prestávku pri Parndorfe, kde si chodia posádky maďarských, slovenských a českých áut kúpiť tonu nepotrebných hovadín a rýchlo preletím do Maďarska. severní vítr je vraj krutý, ale keď ideš na bicykli na juh, tak máš iný názor. už na obed som v Soproni a za ním začína maďarská sedlačina. staré vrčiace autobusy, plastové kreslá pred domom, zmrzlina aj v tej najmenšej dedinke, alkoksichty v klobúčikoch a baretkách a čas v režime slowmotion. v nejakej väčšej dedine si v talianskej pizzerii pýtam turecký kebab; keď spustím po anglicky, típček plynule z maďarčiny prejde do nemčiny a ja si aj po 7 rokoch štúdia nemčiny smutne hovorím, že sme pokojne mohli ostať v maďarčine. ďalej idem…
poker update: máj
tento mesiac som pokru veľa nedal a už ani nedám, takže môžme spraviť mesačné zhrnutie. objemový cieľ (menej ako 100 hodín) som s prehľadom splnil; mám zatiaľ odmakaných asi 50 hodín a viac ako 10 ich už určite nepridám, takže som so sebou spokojný 🙂 výsledkovo žiadna sláva, v BB grafe z tracknutých rúk som skončil v mínuse, ale vďaka dobrému runu na vyšších stakes a bonusom to finančne vyšlo do plusu. hlavne posledných 10 dní sa mi do pokru veľmi nechcelo, hlavou som už bol na biketripe (z neho píšem tento blogpost, momentálne sedím v kaviarni pri jadranskom mori), takže aj preto slabší objem. v niektorých momentoch sa mi dokonca nechcelo hrať už ani nl400 a len som dúfal, že budú dobré nl600/nl1k stoly, aby ma to bavilo. potrebujem znova zresetovať, hlavne v apríli som pracoval dosť, takže dva týždne na bicykli mi určite pomôžu. v júni budem asi doma užívať posledný slobodný mesiac slovenského pokru; to znamená, že znova trochu zamakám, nech môžem cez leto oddychovať s tým, že tie midstakes fakt beatujem. v masters na stars som nakoniec skončil na super 8. mieste za 1,5k. tri dni do konca som bol tesne mimo prvej desiatky, tak…
poker update: apríl
mám za sebou prvý mesiac, v ktorom som väčšinu objemu odohral na midstakes. výsledky boli super; myslel som, že rekordný marec len tak neprekonám, ale apríl bol takmer dvakrát lepší. pár stoviek rúk som dokonca odohral už aj na tisícke, ale samozrejme to len bumhuntím, nakoľko bankroll na to nemám dvakrát bezpečný. stále mám pocit, že nl600 a vyššie je dosť veľký skok oproti nl200 a n400; hlavne treba hrať viac teoreticky. graf od posledného updatu: na pár dní som bol na mini grindhouse (vďaka @penguin); až cestou som si uvedomil, že v ČR vlastne nebudem môcť hrať, tak som aspoň railoval ostatných a snažil sa načerpať nové nápady a motiváciu. na live homegame som tam síce prehral, ale hrať o piatej ráno FLO8 bolo dosť vtipné. odpracoval som 120 hodín, opäť viac než som čakal; na máj si dávam záväzok konečne sa poctivo flákať a odpracovať max 100 hodín. ak všetko pôjde podľa plánu, približne o dva týždne pôjdem na ďalší biketrip, takže snáď tento cieľ splním. na druhej strane vzhľadom na recent výsledky som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som sa po dlhej dobe do tej hry naozaj ponoril a skúsil sa dostať na high stakes….
okolo slovenska 2017 II.
prvých 70 km kopcovitej etapy na štvrtý deň sa opakujú zalesnené horské priechody a ich drobné dedinky, kde cez deň nestretneš nikoho iného, len pár nezamestnaných štamgastov a občas osamelú kočíkujú mladú matku. v každej záhrade je malá dielňa pre domáceho MacGyvera, ktorý z dreva vyčaruje čokoľvek; nejak sa sem ako rozmaznané mestské dieťa nehodím. prechádzam sedlá a doliny, strmé stúpania a rýchle zjazdy po rozbitom asfalte, počas ktorých sa len modlím, aby spoza tejto zákruty nevyletelo auto. ale nejak ma tá monotónnosť baví, aj tak má každá dolina a každý výhľad niečo do seba. za zatiaľ najväčšiu dieru výletu vyhlasujem Ploské, kde už nie je ani krčma, a tak miestna šľachta s pivom posedáva na schodoch pred Rozličným tovarom. dostávam sa do zabudnutých železiarskych obcí, kde sa prelínajú socialistické továrne s pozostatkami raného kapitalizmu. na poslednú chvíľu sa vzdávam plánu prejsť Slavošovský cyklotunel a obchádzam ho cez Jelšavu. za odmenu opäť dostávam defekt, zápasím s plášťami a navyše ma začínajú naháňať búrky. keď všetko zalepím a šlapem ďalej, rozmýšlam nad tým, aký fajn príbeh to bude, ako tesne som utiekol pred búrkou… ale v predposlednom kopci ma búrka chytí; rýchlo zbieham do doliny a ukecávam tetu z potravím, nech…