ak náhodou nevieš, kto ten Kerouac bol a/alebo chceš zažiť život, odporúčam Na ceste. moje najlepšie leto sa blíži ku koncu, zmiešané pocity, ale to je asi najlepšie, k čomu sa dokážem dopracovať. konečne sa cítim trochu ako Kerouac na ceste, lepia sa na mňa zážitky na hranici zdravého rozumu, šialenosti, života. som rád, že nesedím doma a nešetrím celý rok peniaze na jednu dovolenku na Jadrane, kde sa potom raz odfotím pri mori, nech ľudia vedia. a okej, niekomu to asi tak vyhovuje, neberiem mu to, ale ja to nechcem. chcem letieť, žiť, nezastavovať, čítať, vychutnávať, piť, baviť sa, baviť ostatných; žiť inak. a jasné, mám šťastie, že som sa narodil nesprostý, ale veľká časť tohto je o mojich rozhodnutiach. a aj tak sa stále kvôli futbalu považujem za smoliara. nezostalo nič. nič. veľa mojich odsekov v denníku končí slovom nič. príliš veľa. a tak nezostáva iné, len utekať bez obzretia, lebo akonáhle sa obzriem, vidím príšery a plačem a plačem a skončí sa to vždy tým istým pohľadom do zrkadla do červených vyplakaných očí a vždy dúfam, že sa tým niečo vyrieši a nikdy sa to ešte nestalo. jediné riešenie je utekať predtým ako Indiana Jones pred kamennou guľou a dúfať,…
All posts by “admin”
za Kaukazom IV.: Irán
poludnie, arménsko-iránska hranica, 35 stupňov a kvôli iránskym zákonom zakazujúcim krátke nohavice sa nedobrovoľne prezliekam do teplákov kúpených na trhu v Jerevane. od miliónového mesta Tabriz ma delí 150 km v suchých horách takmer bez civilizácie a v nohách mám už 80 km z rána, tak sa rozhodujem nehrať hrdinu a hory obísť. je to 75 kilometrov navyše, ale aspoň nejaký progres ešte dnes urobím a nebudem riskovať svoj biedny život. hranicu prejdem v pohode, roztopený ibalgin v podobe ružového prášku v mojej taške nikomu nebol podozrivý a navyše pri kontrole stretnem anglickú rodinu, ktorá mi pomôže zameniť peniaze. to je v Iráne celkom výhodné; internety mi síce radia, že mimo oficiálnych zmenární nemám meniť, ale to je najhoršia rada v histórií radenia. oficiálny kurz je totiž asi 50000 rialov za 1 euro, zatiaľ čo na ulici dostanete niekedy až 80000. v sekunde sa teda stávam milionárom a popri hranici vyrážam mohutným kaňonom na západ. tešil som sa, že na druhej strane kaňonu uvidím azero-arménsku hranicu; nikdy som hranicu dvoch štátov, ktoré sú vo vojne, nevidel, ale asi to bude nejaký fejk, lebo tú hranicu som si ani nevšimol. spím v mestečku Jolfa; jediný problém je, že nechápem, prečo dnes…
letný poker update I.
cez leto hrám podľa plánu menej, tak aj frekvencia updateov je nižšia; od začiatku júna som väčšinu času strávil na ceste, 3 týždne na bicykli a potom Taliansko v kombinácii s Maltou. na Malte som bol pozrieť bývalých spolubývajúcich, ale rýchlo ma odtiaľ vyhadzovali; 3 minúty po zapnutí prvej session som vyhral stack na 5k a bol som obvinený, že som vyčerpal celú EV pridelenú našej IP. niečo som teda aj odohral, ale traffic je samozrejme cez leto biedny a navyše ešte boli aj futbalové MS. aspoň, že veľa midstakes+ regov bolo +- do polovice júla vo Vegas, tak niečo sa dalo nájsť. výsledky sú teda fajn, dlho som bol akurát pod EV line dosť nepeknú čiastku; včera som ale na 5k vyhral dva 100bb flipy v priebehu 5 minút a to spraví veľa. redline sa nejak vybrala opačným smerom, neviem moc prečo; zmenil som len jednu PF vec a pochybujem, že by mala taký silný účinok. musím sa pozrieť na niektoré staty, lebo pravidelný statscheck som trochu zanedbával v poslednej dobe; možno na niečo prídem. kvôli zlému trafficu som hral dosť lineupov s nižšou EV a niekedy som zase hral pomerne ďaleko od A-game, ale keď som mal…
za Kaukazom III. – Arménsko
som na severe Arménska a opäť dlhé ranné stúpanie, vrcholová dedina Semyonovka je vyššie než Chopok, v 2130 mnm. rozhodol som sa obísť tunel, lebo s tunelmi tu už mám všelijaké skúsenosti, vrátane jedného tristometrového bez osvetlenia a asfaltu (!) a spravil som dobre. lúky navôkol hrajú dokonalými odtieňmi zelenej a navyše v spomínanej dedine som si dal spontánne cyklistické preteky proti miestnym deťom. je to znova jeden z tých koncov sveta, kde ťa to núti rozmýšľať, aký život by si žil, keby sa narodíš tu a či by si chcel meniť. veľa ľudí tu pracuje manuálne v zaostalých podmienkach a nemá poriadne vzdelanie a mám pocit, že stále mrháme obrovským množstvom ľudského potenciálu… lenže na druhej strane, tí ľudia často naozaj vyzerajú šťastní, a tak – máme vôbec právo vytrhnúť ich z tohto sveta a poslať ich niekam do školy? kto povedal, že tak budú šťastnejší? po krátkom zjazde dorazím k obrovskému Sevanskému jazeru – predstavte si masu vody veľkú ako dva Balatony vo výške 1900 mnm. na jeho brehu leží kláštor Sevanavank z 9. storočia a asi netreba veľa predstavivosti, aby človeku došlo, že ide o veľmi atmosferické miesto. v interéri kostolíkov cítiť silnú vôňu kadidla a po…
za Kaukazom II. – Gruzínsko a tak
je sobota ráno a v pohraničnom meste si vybavujem gruzínsku simku; celý čas počas papierovačiek rozmýšľam, prečo má predavač vnútri v obchode slnečné okuliare. potom príde jeho kamarát a tiež nechápe, tak sa ho spýta, predavač dá dole okuliare a už chápeme, veď včera bol piatok. ok, niečo sa v tejto krajine očividne vypije, budeme si rozumieť. prvý gruzínsky deň je inak nudný, idem len 80 kilometrov, väčšinou po rovine; krajina je podobná Ukrajine a dramaticky vzrástlo množstvo kôpru v jedle, takže to sedí. nocujem v 20-tisícovom Telavi, mal som možnosť dať aj couchsurfing, ale potom som našiel hostel za 3 eurá a zvedavosť ma prinútila vyskúšať ho. navyše nebudem mať ten čudný pocit, že niekomu niečo dlžím, tak to beriem. je to celkom sranda, miestami vypadáva elektrina a stará rozpadnutá ošarpaná budova nepôsobí najútulnejšie; ale nejak extra to z tunajšieho štandardu nevybočuje a na jednu noc pohoda. mesto je inak nejaké historické centrum, sú tu všelijaké múzeá a podobné srandy, ale kašlem na to, našiel som české pivo. ďalšie ráno začína vertikálnym kilometrom do sedla Gombori v 1620 mnm, beriem to ako rozcvičku na arménske dvetisícky. poznatok z výšľapu č.1: potrebujem lepšiu stratégiu proti agresívnym túlavým psom; poznatok z…
za Kaukazom I. – Azerbajdžan
po roku je čas znovu sa vydať na cesty; koncom mája sadám do môjho posledného maltského taxify a pri pokojných beatoch Worakls sa veziem na letisko. 3 dni strávim doma, pokochám sa krásou slovenských dievčat a zelenej krajiny, ktorá na mňa už počas letu kričala, že tam niekde je domov. všetko sa zomelie rýchlo a čoskoro už z oblohy vidím východ slnka nad Kaukazom a vyčítam si, že som sa na budapeštianskom letisku neožral na typického britského turistu, lebo s týmito spolucestujúcimi sa za triezva spať nedá. každopádne nejak ma to vyplúva na letisku v Baku; pred letiskom sa ma snažia taxikári zapáliť, že do mesta sa na bicykli nedostanem. týpci ale netušia, že narazili na chlapca z Trajana, takže si pekne pred halou zložím bicykel a po diaľnici si to našupujem do centra. v skratke – vodiči šialení, milión babiek z neznámych príčin zametá cesty, všetky deti v uniformách doprevádzajú do škôl rodičia, predmestia sú chaotické a nepekné, miestami ich striedajú absurdné nové štvrte v európskom štýle a náhodne rozhádzané moderné výškové budovy. centrum je malé, ale milé; najviac mi to pripomína Istanbul, i keď Baku je prekvapivo trochu viac európske; taktiež hipkaviarne s dobrou kávou sa dajú nájsť; som…
poker update: máj II.
ani druhá polovica mesiaca nebola nejak extra poker-heavy, veľa RL vecí sa dialo, sťahoval som sa z Malty, riešil veci na leto a trávil čas s rodinou. nakoniec som nedal ani tých 100 hodín, ale iba 86, čo je dosť biedne a trochu ma to aj trápi. niekoľkokrát sa mi stalo, že pred nočnou session som si chcel dať powernap a zobudil som sa až ráno, musím sa tomu naučiť vyhýbať. hlavne preto, že cez deň sa už stoly hľadajú naozaj ťažko. vlastne celkovo je traffic dosť biedny a aj preto sa teším, že si dám trochu pauzu a uvidím, čo sa s celou pokrovou landscape stane v najbližších mesiacoch. iba počas pár sessions som mal naozaj dobré stoly, na nl5k som odohral za máj cez 1k hands, čo nie je až tak zlé, akurát run na high stakes bol zlý. v BBs to vyzerá v pohode, ale finančne som mal najväčší swing a aj najhorší deň v kariére. na konci sa to ale otočilo a po 33k hands som skončil mesiac v malom pluse. objem teda slabý, nepomohol ani spomínaný burnout; nechcelo sa mi moc študovať, keďže najbližšie týždne moc hrať nebudem. to je ale strašne hlúpy prístup, lebo…
poker update: máj I.
zatiaľ nie moc pozitívny mesiac, mal som už reálny burnout, som prekvapený, že som vôbec odmakal 47 hodín. približne polovicu z toho tvoria tri dlhé nočné sessions; počas dňa sa príliš hrať nedá, k stolom sa vrátilo niekoľko regov, ktorí hrajú vysoké objemy a niekedy otvárajú stoly až 5ti regovia, takže je to komplikované. plus niektorí z nich absolútne neuvažujú nad tým, či sú v tej hre +ev a kvôli svojmu egu hrajú akékoľvek nezmyselné lineupy, kde okrem Stars nevyhráva nikto. akcia teda nič moc, cez leto to asi bude ešte horšie, ale aj môj objem bude ešte horší. akurát tie nočné sessions sú celkom fun teda, aj niečo na 5k som odohral, takže fajn. s kvalitou hry spokojný tentokrát nie som, dosť som spohodlnel, nechcelo sa mi rozmýšľať nad spotmi atď. tak trochu som čakal, že to všetko príde samo od seba; niečo som síce študoval, ale počas sessions som nebol dostatočne sústredený. trochu ma trápi, že som už asi 5 mesiacov nedostal vyplatený cashout z jednej herne; dokonca aj osobne tu na Malte som bol na adrese, kde majú napísané sídlo. ofc som sa dostal len k nejakým random ľuďom v oblekoch, ktorí nevybavili ani hovno, tak čo…
poker update: apríl II.
druhá polovica apríla – výsledkovo síce kvôli zlému runu na HS breakeven, ale hral som celkom dobre a objem bol fajn. celkovo za apríl 134 hodín a 54k hands, takže okish. akcia nebola nič moc, veľa času som len čakal na stoly, ale keďže som opäť prestal hrať nl400, tak sa to trochu dalo čakať. ako som už párkrát spomínal, musím sa naučiť hrať dlhšie sessions, keď už konečne nejaká akcia je; zatiať sa mi to celkom darí, niektoré sessions boli naozaj sick – napríklad pred pár dňami som hral asi 6 hodín takmer čisto 1k a 2k, miestami až 12 stolov. keď sa dostanem úplne in the zone, tak je to paráda, kvôli týmto chvíľam to hrám. a na 5k som odohral prvých 500 hand, snáď budú pribúdať rýchlejšie. na Malte je už regulérne leto, chodím viac von a času je menej; balancujem to kratším spánkom, takže objem až tak netrpí. posledné dva mesiace spím denne v priemere asi 6 hodín s tým, že je to často rozdelené do niekoľkých napov. nemám to nijak extra naplánované, chcem si zachovať slobodu. sám sa čudujem, že to moje telo ešte zvláda, ale naozaj ma teraz všetko baví, chcem toho za deň…
poker update: apríl I.
tak teda pokračujeme nie som si úplne istý, čo napísať a čo sa to vlastne deje, ale je to celkom fajn, no… akcia bola posledné dni výborná, miestami som hral aj 6 hodinové sessions, postupne si na to môj mozog zvyká a viem hrať dlhšie bez toho, aby hra veľmi trpela. na HS je to dôležitá vec; keď sú dobré stoly, tak jednoducho musím hrať. takže aj volume je dobré, v polovici mesiaca som 74 hodín nemal už dávno. samozrejme mi tieto výsledky dodali dosť sebavedomia + aj na stars nl2k, čo sú najťažšie hry, ktoré hrávam pravidelne, stále vidím aj zlých regov. budem sa asi snažiť znova vypustiť nl400 a hrať aj trochu ťažšie lineupy na vyšších stakes. pár rúk mám už aj na 5k, stihol som už aj stack prehrať, ale zatiaľ tam hrám len proti veľkým rybám samozrejme. neviem, celkovo mám z toho trochu čudný pocit; nad ránom sa niekedy stane aj to, že držím lobby na stars nl5k a vyššie už nesedí nikto. na jednej strane je to super pocit, sedieť aspoň na chvíľu na vrchole; na druhej strane sa cítim, ako keby som si to úplne nezaslúžil a netuším vlastne, ako som sa sem dostal…